Víťazné fotografie 2012
TOP fotografia CAMERA Slovakia 2012
Počas ranného safari v národnej rezervácii Masai Mara na juhozápade Kene sme spozorovali svorku asi 15- tich levov pri raňajkách na čerstvo ulovenom pakoňovi. Samozrejme najskôr raňajkoval vodca svorky – dominantný samec, ostatní členovia svorky trpezlivo čakali, pokiaľ sa samec nažerie. Keď sa samec nažral, prepustil miesto samiciam a ďalším členom svorky. Samec sa rozhodol, že po raňajkách nájde pre seba a svoju svorku miesto na oddych. Najviac sa mu páčilo miesto, kde sme stáli s našim terénnym autom. Najskôr chodil popri nás, nespokojne na nás vrčal, keďže sme nie veľmi chápali jeho úmysly, rozhodol sa nám dať výstrahu – viď fotografia. Ďalšiu výstrahu už nemusel dávať, to sme už naštartovali auto a odišli kade ľahšie.
Súťažná kategória "Ľudia a kultúra"
1. miesto: Peter Korček - Dážď v Chicagu
Bol vtedy horúci letný deň, keď som sa s kamarátkou potuloval ulicami Chicaga. Zatúlali sme sa do jednej z tamojších úžasných galérií; ak sa nemýlim, bola to Conrad Gallery. Ako fotografovi mi spoločnosť robil aj môj starý obľúbený, asi 30-ročný filmový fotoaparát Hasselblad na stredný formát 6 x 6 cm so základným objektívom 80 mm. Keďže bol slnečný letný deň, mal som vo foťáku založený farebný negatív menšej citlivosti 160 ASA. Keď sme vychádzali z galérie, zrazu sa začali na oblohe objavovať veľké sivé mraky, "svetlo padlo" a schyľovalo sa k búrke. To som vnímal ako veľkú príležitosť na zachytenie zaujímavých okamihov. Strhol sa lejak, ľudí zastihol nepripravených na ulici, tí pobehovali hore-dolu a hľadali si úkryt.... To boli práve tie jedinečné momenty, ktoré sa občas fotografovi ponúkajú. Bola to pre mňa výzva, pokúsiť sa vystihnúť ten Bressonovský "rozhodujúci okamžik". Keďže je to úplne manuálny fotoaparát, treba si namerať svetlo externým expozimetrom, nastaviť hodnoty clony a času na objektíve, potom manuálne zaostriť a "cvak", a nakoniec už len dúfať, že keď sa film, ktorý má 12 záberov, dá vyvolať vo fotolabe, bude tam ten dobrý záber.... Fotografia je vždy krásne dobrodzružstvo... :)
Každému fotografickému nadšencovi želám veľa radosti z fotenia.
2. miesto: Radovan Barák - Usmiate v daždi
Miesto určenia – Sapa, Vietnam. Bolo veľmi upršané ráno. V cene treku, ktorý sme mali zaplatený bol aj miestny sprievodca, konkrétne žena z miestneho kmeňa, volajúca sa ZEN.
Milá pani, zvyknutá na dažde sa čudovala, keď sme sa zhodli, že časť cesty absolvujeme autobusom. Tak sa aj stalo. Autobus nás vyložil a v daždi sme pokračovali smerom k miestu určenia, kde sme mali mať obed. Dokým sa navaril obed, boli sme schovaní pod strechou, kde nás obliehali predajachtivé miestne ženy. Po vynútených nákupoch suvenírov som si povedal, že treba odfotiť aj niečo vonku. Požičal som si od ZEN dáždnik, aby mi nezmokla moja zrkadlovka Nikon D90, na ktorej som mal nastavený poloautomatický režim, vyvážením bielej na “mraky“.
Na moje šťastie, po pár minútach, sa ku mne blížili 4 malé postavy s dáždnikmi. Milé dievčatká mi tiež chceli niečo predať. Nič som nekúpil a keďže som cítil šancu peknej fotky, tak som ich posunkami poprosil nech mi zapózujú. Usmiate to urobili a tak to rýchlo cvakol asi 3 fotky. Jedna z nich vyčarila úsmev na tvári aj mne, lebo som sa z tej fotky veľmi tešil.
Finálna fotografia bola upravená základnými rýchlymi úpravami.
3. miesto: Veronika Haklová - Pod ťarchou života
Fotka vznikla v závere našej minuloročnej expedičnej dovolenky, keď sme boli s priateľom v indickom Dilíi, v časti "Old Dehli". Rovnako ako väčšina nášho pobytu v Indii aj tento deň bol plný situácií, z ktorých niekedy človeku behajú po chrbte zimomriavky. Po zhliadnutí televíznych reklám so sloganom "Incredible India" človek očakáva krajinu plnú na kultúrne zážitky, krásne pamiatky, prírodu, pekné mestá. Dostane sa mu však aj pohľadu na obrovské kultúrne a spoločenské rozdiely, život jedných z najchudobnejších ľudí sveta, veľkú biedu a niekedy aj veci, ktoré by si želal radšej nevidieť.
Snímok je zo série mnohých, ktoré sme v tento horúci zamračený deň nafotili počas "prechádzky" úzkymi, ošarpanými a špinavými uličkami starého mesta. V takomto prostredí sa stále niečo deje a fotografických okamihov je veľmi veľa a trvajú veľmi krátko (hlavne v našom prípade, keď sme sa stále niekam ponáhľali). Zrkadlovku D90 som mala nastavenú na prioritu clony, túto konkrétnu situáciu som cvakla iba raz a viac-menej bez prípravy. Medzi davom ľudí na chodníku sa zrazu objavil na schodoch tento sediaci starec s palicou. Až doma pri prezeraní fotiek mi táto fotka udrela do očí, keďže nie je až taká jednoznačná, avšak svojim spôsobom v sebe zachytáva celú atmosféru toho, čo sa v tej chvíli okolo nás dialo. To že starcovi nie je vidno do tváre a že je izolovaný od okolia, pridáva tejto fotke trochu tajomna a to sa mi páči.
V rámci úprav som urobila vyrovnanie a zvýraznenie farieb a doostrenie na zvýraznenie malých detailov stareckej pokožky.
Cena diváka: Štefan Pollák - Harmónia minulosti
Súťažná kategória "Príroda"
1. miesto: Dávid Varga - Toskánska zelená
Táto fotografia vznikla počas môjho sólo cyklovýletu do Toskánska. Pôvodne som sem prišiel fotiť ranné hmly, počasie mi však neprialo a musel som sa preto zamerať na fotenie cez deň. Prevažne jasnú oblohu našťastie občas narušilo niekoľko oblakov a tie aspoň občas dopomohli vytvoriť zaujímavú svetelnú atmosféru po krajine Val d'Orcia, čo je údolie zapísané aj na zozname UNESCO. Túto krajinu vymodelovali umelci v období renesancie k svojmu obrazu a dodnes tak pohľad na ňu pripomína umelecké dielo s úžasnými odtieňmi zelenej. Ideálnym miestom na jej obdivovanie je napríklad mestečko Pienza, ktoré leží na vyvýšenom mieste a poskytuje výborné rozhľady. Na jednom takom vyhliadkovom mieste som si spravil prestávku a čakal na vhodný okamžik. Ten prišiel približne po pol hodinke odpočinku, kedy sa na oblohe zoskupilo niekoľko oblakov a vytvorilo zaujímavý tieň, ktorý sa súčasne s oblakmi rýchlo pohyboval a menil po údolí. Nacvakal som preto niekoľko záberov s rôznymi tieňmi a doma potom vybral ten najlepší. Kedže fotografujem do raw formátu, fotografia samozrejme prešla aj počítačovou úpravou, snažil som sa však čo najviac napodobniť atmosféru daného okamihu a ešte trošku zvýrazniť kontrast medzi miestami zaliatymi slnkom a v tieni.
Bohužiaľ som sa na danom mieste nemohol zdržať dlhšie až do západu alebo východu slnka, verím ale, že sa sem ešte niekedy vrátim a to isté odporúčam všetkým návštevníkom Toskánska.
2. miesto: Filip Trefný - Wadi Rum
V Jordánsku sme boli tretí deň. Po predchádzajúcom namáhavom, ale krásnom dni v Petre som myslel, že ma už nič neohúri tak ako to spravila úžasná Petra. Pohľady aké sa mi naskytli pri vchádzaní do púšte Wadi Rum však naznačovali, že aj tento deň bude stáť za to. Keď sme vystúpili z autobusu rozdelili sme sa do štyroch džípov. Po asi 20 minútach jazdy sme zastavili na prvom mieste. Z diaľky som obdivoval obrovské skalné masívy uprostred púšte. Po krátkej pauze sme pokračovali ďalej do púšte. Farba piesku sa postupne zafarbovala do oranžova. Naše druhé zastavenie bolo neďaleko menšieho priesmyku do ktorého sme sa išli všetci pozrieť. Celý čas som však tajne dúfal, že zastavíme aj pri niektorej z veľkých piesočných dún. Moje želanie sa na koniec splnilo. Na piesočnú dunu sa vychádzalo pomerne ťažko. Do topánok sa mi nabralo asi 5 kilogramov oranžového piesku, ale aj tak to bol neopísateľný pocit. Na vrchol duny vyšlo iba pár ľudí. Ostatní zostali pri džípoch, ktoré boli ďaleko pod nami. Na mojej zrkadlovke Nikon D90 som nastavil manuálny režim, nasadil polarizačný filter a postupne spravil niekoľko záberov, ktoré som mal neskôr v úmysle spojiť do panorámy. Už som sa pomaly chystal ísť naspäť keď som zrazu zbadal dva malé objekty v púšti.
Po priblížení cez fotoaparát som videl, že sú to dve ťavy. Fotoaparát som nastavil na prioritu clony, priblížil obraz na ohniskovú vzdialenosť 45mm a "cvakol". Fotku som robil do formátu RAW. Pri prevode RAWu som sa veľmi jemne pohral so svetlom a ostatné som nechal tak ako to bolo v skutočnosti nafotené. Púšť Wadi Rum si budem ešte dlho pamätať a pevne verím, že sa tam ešte niekedy vrátim.
3. miesto: Radovan Barák - Čo budem robiť zajtra?
Aj na exotickej cestovateľskej dovolenke, ako bola táto naša, sme sa nechali strhnúť bežnou praxou pobytových dovoleniek a išli sme na 8 hodinový fakultatívny výlet loďou na ostrovy Phi Phi. V Ázií žije veľa ľuďí, a človek je na to zvyknutý, ale keď sme sa mali nalodiť na našu speed boat, tak v prístave čakalo veľké množstvo turistov. Chaos z rozdelenia lodí vládol našťastie iba chvíľu. Po asi hodinovej plavbe sme sa vylodili na Maya Bay, mieste kde sa točil film „Pláž“. Potom naša loď zamierila smer „Monkey Islands“, kde sme si na chvíľu mohli obzerať „miestne“ = malé a veľké opice, ktoré s radosťou prijímali banán, či inú im vhodnú maškrtu. Pobehovali sem a tam a tak som sa snažil zachytiť nejaký pekný zaber. Po škreku opíc z ľavej strany som sa zameral na skupinku na strome, z ktorého na mňa pozerala, silne zamyslená opička. Nakoľko zrkadlovky sú rýchle a opica sa nie veľmi hýbala, dostal som peknú fotku s detailom jej tváre.
Nastavenie foťáku – poloautomatický režim P s vyvážením bielej na slnko. Objektív 18-105 3,5-5,6.
Cena diváka: Ondrej Blažek - Masai Mara II
Počas ranného safari v národnej rezervácii Masai Mara na juhozápade Kene sme spozorovali svorku asi 15- tich levov pri raňajkách na čerstvo ulovenom pakoňovi. Samozrejme najskôr raňajkoval vodca svorky – dominantný samec, ostatní členovia svorky trpezlivo čakali, pokiaľ sa samec nažerie. Keď sa samec nažral, prepustil miesto samiciam a ďalším členom svorky. Samec sa rozhodol, že po raňajkách nájde pre seba a svoju svorku miesto na oddych. Najviac sa mu páčilo miesto, kde sme stáli s našim terénnym autom. Najskôr chodil popri nás, nespokojne na nás vrčal, keďže sme nie veľmi chápali jeho úmysly, rozhodol sa nám dať výstrahu – viď fotografia. Ďalšiu výstrahu už nemusel dávať, to sme už naštartovali auto a odišli kade ľahšie.
Špeciálna cena spoločnosti ZONER
Radovan Barák - Čo budem robiť zajtra?